UV svetlo je typ elektromagnetického žiarenia, ktoré má vlnové dĺžky kratšie ako viditeľné svetlo, ale dlhšie ako röntgenové lúče. UV spektrum možno rozdeliť do troch kategórií: UV-A, UV-B a UV-C. UV-A má najdlhšie vlnové dĺžky a je prítomné v slnečnom svetle, zatiaľ čo UV-B je zodpovedné za spáleniny a poškodenie kože. UV-C má najkratšie vlnové dĺžky a je najškodlivejším typom UV žiarenia, pretože je absorbované DNA a spôsobuje poškodenie živých buniek.
Najväčší rozdiel medzi UV svetlom a UV-C svetlom je vlnová dĺžka. Ako už bolo spomenuté, UV-C má oveľa kratšie vlnové dĺžky ako UV-A alebo UV-B, vďaka čomu je účinnejšie pri rozbíjaní molekulárnych väzieb. Zatiaľ čo UV-A a UV-B sa používajú v rôznych aplikáciách, ako sú vytvrdzovacie lepidlá alebo soláriá, UV-C sa využíva na účely dezinfekcie a sterilizácie.
UV-C svetlo sa často používa na ničenie baktérií a vírusov. Funguje tak, že narúša DNA baktérií, vírusov a iných mikroorganizmov, bráni im v reprodukcii a v konečnom dôsledku ich zabíja. Z tohto dôvodu sa UV-C svetlo používa v rôznych priemyselných odvetviach vrátane zdravotníctva, výroby potravín a nápojov a úpravy vody, aby sa udržalo sterilné prostredie.
Na výrobu UV-C svetla je potrebný špeciálny typ žiarovky. Tieto žiarovky obsahujú ortuťové výpary a fosforový povlak, ktorý vyžaruje UV-C žiarenie, keď sú ortuťové výpary excitované elektrickým prúdom. UV-C žiarovky sa dodávajú v rôznych veľkostiach a tvaroch a majú rôzny výkon v závislosti od aplikácie. Môžu byť použité v systémoch na čistenie vzduchu, v úpravniach vody a dokonca aj v ručných zariadeniach na sterilizáciu.
Záverom, hlavným rozdielom medzi UV svetlom a UV-C svetlom je vlnová dĺžka. UV-C má kratšie vlnové dĺžky a používa sa predovšetkým na účely dezinfekcie a sterilizácie. Je dôležité poznamenať, že dlhodobé vystavenie UV-C žiareniu môže byť škodlivé pre živé organizmy, takže pri manipulácii s UV-C lampami alebo zariadeniami je potrebné prijať náležité bezpečnostné opatrenia.
